Môžu nám včely pomôcť nájsť odpoveď na tie najelementárnejšie otázky ako „Čo je umenie?“ či „Aký je zmysel života?“ Môžu nám pomôcť zachrániť svet? Aj o tom je kniha esejí slovenského výtvarníka a sochára Tomáša Gabzdila Libertínyho Horieť intenzívne. Odpovede môžu byť rôzne, no jedno je isté – bez včiel to nepôjde. Slovenský výtvarník a sochár Tomáš Gabzdil Libertíny sa už viac ako osemnásť jarí venuje práci so včelami ako pomocníčkami pri tvorbe svojich sochárskych diel. V knihe poetických esejí s názvom Horieť intenzívne sa snaží uchopiť objavovanie a zdokonaľovanie svojho jedinečného pracovného i myšlienkového postupu, pri ktorom sa on sám stáva len prostredníkom a iniciátorom vzniku sochárskych diel, no hlavnú prácu urobia včely. Autor sa nevyjadruje obrazom ani objektom určeným pre vizuálny a hmatový vnem, ale slovom, ktoré nám umožňuje inak a bližšie nahliadnuť do jeho vlastného vnútorného sveta. Včely mu ako inteligentné a zároveň krehké spoločenstvo slúžia ako odrazový mostík k aktuálnym témam vzťahu človeka a planéty. Pod rúškom skúseností s tvorbou sochárskych diel a inštalácií v spolupráci so včelami sa prejdeme panoptikom rôznych tém, ktorých spoločným menovateľom je čas. Fenomén, konštrukt a pojem, ktorý v sebe nesie aj neodmysliteľnú ťarchu pominuteľnosti. Nič nie je večné. Ani sám čas. Za všetko, čo má nejakú hodnotu, sa však platí touto jedinečnou, plynúcou veličinou. Pozrieme sa aj na to, ako je dizajn všadeprítomný a neskrýva sa len v zapaľovači Zippo. Libertíny hľadá paralely medzi prírodným svetom a svetom umenia, pričom si hravo pomáha aj analógiami z prostredia popkultúry. Prekvapujúco prepája široké témy šťastia, žiadostivosti a lásky s esejistickými obrazmi pominuteľnosti, neustálej zmeny a gréckej tragédie. Na našej ceste touto esejistickou knihou nám ako vedľajšie postavy pomôžu s orientáciou aj Camusov Sizyfos, komunistický gýč a Kunderova Neznesiteľná ľahkosť bytia, Michelangelovi otroci, Gabriel García Márquez, Kierkegaard, ale aj Tisícročná včela. Kniha esejí Horieť intenzívne Tomáša Gabzdila Libertínyho je písaná v štýle zakladateľa žánru Michela de Montaigna s cieľom presiahnuť súčasnosť.