Monografia predstavuje výsledky skúmania sociologických a spoločenskovedných konceptualizácií hodnôt a morálky zameraného na porozumenie „diskurzívneho bytia“ hodnôt a jeho dynamiky. Toto skúmanie je prepojené s dvomi prípadovými štúdiami politického diskurzu o hodnotách: prvá sa zameriava na uvažovanie slovenských a českých prezidentov o hodnotách a morálke spoločnosti v ich novoročných príhovoroch prednesených v rokoch 1994 – 2024 a druhá na rozpravu NRSR o správe o činnosti verejnej ochrankyne práv za rok 2019, počas ktorej sa naprieč koaličnými a opozičnými poslancami vytvorila a v hlasovaní o správe získala prevahu konzervatívna platforma. Monografiu tvoria tri kapitoly a úvod a rozsiahle zhrnutie obsahu. Prvá kapitola Hodnoty, morálka a spoločenský diskurz približuje teoretické uvažovanie klasických aj súčasných autorov, ktoré umožňujú lepšie porozumieť účinkovaniu a „kariéram“ hodnôt a morálnych noriem v spoločenskom a politickom živote s osobitným dôrazom na univerzálne ľudské práva ako ťažiskové hodnoty. Druhá kapitola Hodnoty, morálne ozdravenie a súdržnosť v novoročných príhovoroch slovenských a českých prezidentov predstavuje a porovnáva uvažovanie slovenských a českých prezidentov o hodnotách a morálke spoločnosti. Okrem iného ukazuje, že toto uvažovanie sa väčšinou týka individuálnych cností a necností obyvateľstva a v menšej miere amorálností, ktoré majú systémový charakter (deformácie práva, netransparentné rozhodovanie). Slovenskí prezidenti vo svojich úvahách naznačujú kauzálnu väzbu medzi zlepšovaním morálky a prosperitou spoločnosti. V tretej kapitole Spory o hodnoty a práva sa autorka zameriava na diskurzívny zápas o definovanie a predefinovanie otázok, ktoré riešila verejná ochrankyňa v správe o činnosti, prioritne na zápas o zmenu pohľadu na reprodukčné práva a prístupnosť adopčného procesu pre rôzne kategórie osvojiteľov. Obe prípadové štúdie môžu inšpirovať transparentnou metodológiou, snahou o symetrický prístup k stranám sporu, zameraním na dynamiku spoločenského diskurzu o hodnotách a porozumenie ako a za akých podmienok sa určité tvrdenia o hodnotách stávajú presvedčivé a iné strácajú spoločenské uznanie. Štúdia prináša podporu koncepciám (J. Alexander, H. Joas), ktoré artikulujú podmienky nutné pre udržanie dôležitosti a univerzálnosti ľudských práv (inštitucionálna podpora a sústavnosť ich emocionálnej a argumentačnej podpory), a rozširuje ich platnosť aj na pochopenie nárastu dôležitosti princípov, ktorých uplatňovanie môže viesť k obmedzovaniu individuálnych práv.