Román o umelej inteligencii, sieti, Banskej Bystrici a nerozlučnom priateľstve, v ktorom traja kamaráti prežijú dva režimy, štyri desaťročia a niekoľko vzťahov so ženami. „To je vtip?" Opýta sa Peter. "To je avatar - komentátor komponovanej reality." Na konci nového románu Petra Šuleja História sa objavia avatar a komponovaná realita, ktoré pomocou kľúča naprogramujú z tabuliek s klinovým písmom, ktoré sa objavia v úvode románu. „Vyhľadávanie je naprojektované podobne ako ľudská pamäť. Ostala len strojová presnosť a neomylnosť. To, čo tu vidíš, sa skladá z celej siete a neexistuje žiadne konkrétne miesto, žiadne médium, je to duch...Napadne ho letmá myšlienka, či aj jeho básne, akékoľvek básne nie sú vo svojej podstate komponované reality." Táto myšlienka nás, a určite nielen letmo napadne, pri čítaní Šulejovho generačného románu, kde na osudoch protagonistov, sleduje generáciu narodenú tak rok dva pred, alebo po roku 1968. Je to veľká pomoc, keď autor sám vo svojom diele pomenuje aj spôsob svojej tvorby. Román História je komponovaná realita, spojenie fragmentov niekoľkých životov dnešných štyridsiatnikov, pekne od začiatku ako v curriculum vitae, rodičia, detstvo (nesmierne zaujímavé bolo dozvedieť sa o živote desaťročných chlapcov a ich koníčkoch: modelovanie lietadiel, hokej futbal), dospievanie v menšom meste na sídlisku so všetkými trampotami dospievania začiatkom osemdesiatich rokov najpresvedčivejšie sú momenty spojenia s hudbou, či už zháňanie zahraničných platní, alebo samotné hranie „v kapele", čo bolo vtedy spojené okrem hudba aj s pojmom sloboda. Ťarchu skutočne rozvetveného príbehu -nasýteného roztoku musia niesť viacerí protagonisti románu, kamaráti Peter, Miro, Dano a Dávid aj Braňo a samozrejme aj ženské postavy, možno s menším priestorom v deji, hoci ho často hýbali dopredu ako „moving spirit" často hektického zlomového vývoja udalostí, čo je charakteristické pre koniec minulého a začiatok tohto storočia. Mimochodom sa v Šulejovom texte nachádza opis silnej erotickej scény, ktorá neskĺzne ani do sentimentality ani brutality ale je len tým, čím má byť vo svojej krutonežnej úlohe: nebyť nikdy zabudnutá. Podarilo sa. Na výraznejšiu ženskú postavu si nielen u Šuleja ale v celej slovenskej prozaickej tvorbe (či spisovateliek, alebo spisovateľov) budeme musieť počkať, a nemusela by to hneď byť Anna Kareninová... Okrem toho sa autorovi podarilo zakomponovať do knihy veľa z toho, čo podstatne a skutočne určuje život jeho generácie v pomerne širokej škále činností, či už kladných: práca, podnikanie, zakladanie rodín (s pomerne veľkým strachom mužských hrdinov viazať sa do hlbšieho vzťahu), lov na vinylové platne: jedna z najpríťažlivejších línií románu, aj mne blízka, len samozrejme s iným druhom hudby, k názvom kapiel v románe by som potrebovala šifrovací kľúč od znalca- čitatelia generačne bližší určite nebudú mať problémy, alebo v činnostiach záporných: vysedávanie v krčme nekonečné debaty nevedúce k ničomu, nerozmyslené a nemotivované „len" sexuálne vzťahy, karierizmus... „Nielen čas, ale i priestor nadobudol inú kvalitu, než na akú bol zvyknutý." Petrovi Šulejovi sa podarilo v tomto ku koncu vynikajúco gradujúcom texte, zachytiť čosi z tej „inej" kvality, vlastne z tých dvoch kvalít, pred tým a potom. Nebadateľne sa to prelieva ako v spojitých nádobách a často ako v presýpacích hodinách s nástojčivou otázkou: kto, ako a kedy obracia „naše" presýpacie hodiny života, naše up&down, naše hojdačky: dojímavé (detstvo)a surové (dospelosť). Kto určuje naše lásky a nenávisti - - - Sme integrálnou súčasťou toho, čoho sme tvorcami, v realite myšlienok a textu vytvoreného tvorcom -avatarom. Život. Fantázia. Realita a fikcia. A samozrejme ruka a „softvér" toho, kto to píše. Šulej napísal a vydal dosť tesne za sebou prekvapujúco dobrú zbierku poézie a prekvapujúco dobrý román. Nechcem to zakríknuť, ale teším sa na ďalšie knihy poézie i prózy. (Mila Haugová v recenzi