Debutová zbierka TJ Vjugu, semiotextového performera, a-poeta, hudobníka a fotoamatéra, ktorú tvoria parabásnické objekty, rébusy, žarty, parafrázy úradných formulárov, vedomostného kvízu, ako aj neverbálne fotobásne a fotodokumentácie performancií. Sú výsledkom jeho prekérnych hier so všemožnými textami. Ako píše Peter Macsovszky v tzv. Predoslove ku Gestotextom: TJ Vjuga do aktuálneho sveta mediálnych konštruktov, pseudoreality, vyfabrikovaných i spontánnych hoaxov, fakticky doložiteľných konšpirácií, desivejších ako najdivokejšie konšpiračné teórie, ktoré sa medzičasom stali súčasťou zábavného priemyslu, nevstupuje len v slovenčine a so slovenčinou, pretože niektoré jeho básnické objekty (či skôr sochy-objekty: sculpture-objects), práve preto, že sú objektmi (sochami, hoci zdanlivo len dvojrozmernými), majú aj mimojazykový presah. (...) Z hľadiska antropocentrického svetonázoru aby som sa vrátil k dielu, ktoré nekomentujem, lebo nechcem kaziť vzduch slovné, textové, typografické, vizuálny hry a špásy TJ Vjugu kopú byrokratov do riti. ,,Byrokrat staromódne slovo. Veď dnešnými byrokratmi sú mediálni manipulátori, reklamní černokňažníci, predsedovia predstavenstiev, šéfovia politických kampaní, strojcovia propagandistickej rétoriky, medicínski žongléri a psychopati najpokročilejších technológií. Realita prestala byť realitou, zastierajú ju fabrikované správy, ktoré sa valia z oficiálnych médií. (...) No a do pseudoreality plnej pseudoinfomácií a faktoidov, vstupuje TJ Vjuga so svojimi parabásničkami. Inú možnosť sotva má ak chce silou-mocou vstupovať. Povedať si svoje. Spôsobom, aký mu vyhovuje. Spôsobom natoľko vtipným a podvratným, až by z toho mala krv tuhnúť.,,