U Alexandra Tomana sa nedá oddeliť výtvarná tvorba od literárnej. V období od roku 1999 do roku 2012 vznikol rozsiahly cyklus tabuľových malieb v počte 170 nosných kusov. Maľby nespája jedna ústredná téma, spája ich forma a naliehavosť autorovho vyjadrenia. Techniku majstrov katedrálnych okien a roziet, pre ktorú bolo nevyhnutné svetlo, premenil autor do vizuálne príťažlivej maľby, ktorá si zachovala efekt vitráže. Literárna tvorba je Alexandrovi Tomanovi blízka do takej miery, že v roku 1976 vydal básnickú zbierku s názvom Noc, Ráno, Deň a lyrizovanú poviedku Sediaci akt. Zbierka predstavuje plynulý text, ničím nečlenený, aby sa neprerušil sled autorových myšlienok. Ako autor vraví, je to plynulý sen, ktorý sa sníva a prenáša nás do hlbokej autorovej imaginácie. Tento sen trvá. Prevádza nás farebným svetom, výrazných až mefistofelovsky ladených postáv. Ich vzájomné interakcie nás vtiahnu do deja zdanlivo nejasného, zahmleného a rozprestretého do celého vesmíru. Postavy nám prenikajú pod kožu a naliehavo sa vnárajú do našej mysle. Alexander Toman si vytvoril osobitú ikonografiu rozprávania. Je takmer nerozlúštiteľná bez autorovho vedenia. Je akoby vytrhnutá z nekonečných priestorov vesmíru, osídleného entitami, ktoré sa bránia nechať sa spoznať mysľou človeka. Vesmír mytologický, animistický, démonický, totemický. Ním autor necháva prechádzať svoju hlavnú postavu. V tom bezhraničnom chaose hľadá kapitán Germain svoje miesto, zmysel záhadného, nepreniknuteľného, zdanlivo nepochopiteľného sveta v sebe a okolo seba. Spoznáva Lásku, ktorá mu odhaľuje poslanie ľudskej existencie i celého vesmíru. O tom je príbeh tejto výnimočnej knihy.