Dalimír Hajko patrí medzi výnimočné osobnosti slovenského kultúrneho vedeckého života. Jeho širokospektrálna angažovanosť vyše polstoročia, prinášala zrelé plody vedeckého výskumu kritického myslenia o literatúre a kultúre, aktívnej publicistiky a editorskej či vydavateľskej činnosti. Je v tomto smere zrejme držiteľom primátu v počte autorských knižných titulov, ale od knižného debutu (1975) je jeho tvorba aj hlbokou a na slovenské pomery nevšedne rozvetvenou stopou zakotvujúcou slovenské myslenie do súradníc svetového myšlienkového pohybu od staroveku po humanizmus, renesanciu, osvietenstvo a národné obrodenie až po najnovšie modernistické výboje. Je dozaista jedným z ojedinelých priekopníkov uvedomelého prepájania slovenskej literatúry so slovenskou filozofiou a kulturológiou a neúnavným objavovateľom súvislostí medzi kultúrami iných národov, myšlienkovými a umeleckými prúdmi, reprezentovanými erbovými velikánmi slovenskej a svetovej duchovnosti.