Nesmrteľný príbeh lásky boha Erosa a prekrásnej princeznej, pozemšťanky Psyché. Nikde na zemi ani na nebotyčnom Olympe, ktorý je sídlom nesmrteľných bohov, ešte nik nevidel takú utešenú tvár, také nádherné vlasy a takú ladnú postavu. Krása však nie vždy prináša šťastie. Závisť bohyne Afrodity a sestier priniesla Psyché útrapy, ale zároveň túžbu bojovať za nehynúcu lásku. Ilustrácie: Martin Augustín Ukážka z textu Svýkrikom bolesti sa Eros strhol zo spánku. Vyskočil z lôžka, smutne sa obzrel na ohúrenú Psyché, rozprestrel žiarivé krídla a stratil sa v tme. Zároveň s bohom Erosom sa stratil aj palác, aj záhrady, aj celé prívetivé údolie. Psyché sa ocitla sama v pustých skalách. Trikrát muselo vyjsť a znova zapadnúť slnko, kým sa nešťastná Psyché spamätala. V hlave jej neustále vírili výčitky: „Riadila som sa zlou radou a zničila som svoje šťastie! Sám božský Eros si ma vybral za manželku a ja som ho zradila!“ Utrápená zišla z hôr do rodného mesta, no nenašla tam už nikoho blízkeho. Jej rodičia od žiaľu umreli. A tak sa vybrala do susedného kráľovstva za najstaršou sestrou. Hneď na prahu sa s plačom žalovala: „Mojím manželom bol samotný Eros a kvôli tebe ma opustil!“ Najstaršej sestre sa podarilo vyroniť zopár sĺz, no falošný súcit ešte viac jatril bolesť a Psyché od nej ihneď odišla. „Eros opustil Psyché kvôli mne!“ samoľúbo si lichotila najstaršia sestra. Bez meškania si obliekla najkrajšie šaty a vybrala sa na známy skalný štít. Zmyslela si, že ona bude pre boha Erosa najlepšou manželkou, a s týmto presvedčením sa vrhla do priepasti. Lenže nebol tam už západný vánok Zefyros, ktorý by ju zniesol nadol. Závistlivá sestra sa zabila.