Už stredovekí učenci sa domnievali, že pôvodcami nákazlivých ochorení sú živé bytosti „contagium vivum“. Hoci epidemiologické myslenie a empirický epidemiologický prístup k obmedzovaniu šírenia chorôb majú svoju dlhú históriu, epidemiológia ako samostatný vedný odbor je pomerne mladá. V posledných desaťročiach prekonáva značný rozvoj a dnes jej patrí medzi jedno z popredných miest verejného zdravotníctva a preventívnej medicíny. Epidemiológia ako veda sa zaoberá teoretickými i praktickými otázkami ochrany obyvateľstva predovšetkým pred infekčnými chorobami. Patrí do kategórie preventívnej medicíny zameranej na štúdium problémov a na prevenciu neinfekčných ochorení. Alergia je chorobou z civilizácie. Svet alergie sa vďaka zmenám životného prostredia a štýlu života rapídne mení. Za posledných 30 rokov počet alergických pacientov vzrástol. Tento stav má aj naďalej stúpajúcu tendenciu. Zároveň pribúdajú nové typy alergií, ktoré boli pred desaťročiami úplne neznáme. Expozícia rozmanitejším alergénom - látkam vyvolávajúcim alergie počas dlhších období má za následok tzv. polysenzibilizáciu - zvýšenú citlivosť na viaceré druhy látok alebo alergénov a ktorá môže, minimálne čiastočne, predstavovať základ pre trvalú a ťažkú povahu príznakov alergie. Príčinou alergických ochorení môžu byť potraviny samotné, potraviny pripravené genetickou manipuláciou, aditíva, konzervačné látky, korenie, skrížené reakcie medzi potravinovými alergénmi napr. peľmi, ale aj zmeny, ktoré môžu nastať pri výrobe, spracúvaní, skladovaní a manipulácii s potravinami. Dôležitá je správna distribúcia vhodných potravín – bezalergénnych a zvýšenie povedomia obyvateľstva – informovanosť o vplyve výživy na zdravie, zameriavať sa na prevenciu. Zmeniť postoj obyvateľstva k vlastnému zdraviu, vážiť si ho a v nadväznosti na to ovplyvniť aj výber potravín.