Eliška jedného dňa urobí Veľké Rozhodnutie. A želania sa jej začnú plniť! Oco bol trošku proti psom, lebo mal vraj na ne alergiu. Eliška si však naschvál všímala, či pri nich kýcha. Nekýchal. Takže zjavne nemal. Do auta sa však vrátil s nápadom, ktorý by nikto na svete nečakal: „Nevezmeme si ho?“Vyzeralo to ako porada čarodejnice a piráta a ich dvoch psov. Eliška nakukla pomedzi mamu a oca. Na stole ležali pokreslené a popísané papiere. Rôzne náčrtky, kresby, šípky, popisky, výpočty. „Mami. Mami. Mami. Mami,“ pokúšala sa Eliška vzbudiť pozornosť. Odrazu sa pri bráničke babkinho domu začali zastavovať ľudia a pýtali sa, čo ešte potrebujú. Lebo je to vraj veľmi pekný nápad, že radi pomôžu. Babka vždy ukázala na Elišku. „To vymyslela naša Eliška,“ povedala pyšne.