Etela Farkašová prináša texty, ktoré sú vo viacerých ohľadoch iné ako prevládajúci trend: pozornosť obracajú na bytosti stojace v úzadí, nevíťazné, nevyhrávajúce v životných bojoch, nezapadajúce do ideálu dnešných sebaistých a úspešných, dokonca na bytosti niečím vychýlené, „mimo normy“. Novela DNI ponúka umelecky presvedčivo spracovaný príbeh matky a jej mentálne postihnutého syna, ide o nesmierne silný vzťah zachytený na pozadí ich každodenného života, do ktorého vstupuje množstvo problémov, starostí, ale aj nehy, lásky, spolupatričnosti… Dôležitou súčasťou prózy sú reflexie zmyslu či hodnoty ľudského života v kontexte súčasnosti zdôrazňujúcej najmä ekonomicky efektívne vonkajšie výkony. DNI popri vybrúsenom štýle charakterizuje myšlienková hĺbka i jemná lyrickosť. „Keď sme sa približovali k domu, ozval sa, ma-ma, aj ja som na-še sl-nieč-ko? Zaskočilo ma to, a keď som, s hrčou, ktorá mi pri jeho otázke naskočila v krku, hneď nereagovala, zopakoval to ešte raz, aj Fe-dor…? Napokon som dostala zo seba strohé, pravdaže si, pravdaže aj ty… že sa pýtaš… Po chvíli sa nanovo ohlásil, ma-ma, ale tete si to ne-po- -ve-da-la, pre-čo si ne-po-ve-da-la, že aj Fe-dor… Prehltla som naprázdno, a on pokračoval, pre-čo si, ma-ma…“