Dlaňové priznanie sa podáva v situáciách, keď má kreatívny človek problém s rozumným rozložením vlastných síl. V praxi to značí, že by nemal začínať jedenásť vecí naraz, lebo nedokončí ani len dve. Ak však takáto situácia nastane, na dlaňovom úrade treba príslušnej pracovníčke vysvetliť, že fyzická osoba pri vyplňovaní svojho priznania vychádzala zo striktne zadefinovaného dlaňového základu. Povedané a napísané inak. Aby ste za to, čo nestihnete urobiť, nemuseli podávať dlaňové priznanie, máte jedinú možnosť: stačí začať robiť len dve veci a nedokončiť ich deväťkrát. Zároveň je dôležité nenútiť sa po päťdesiatke k čoraz väčším tvorivým výkonom, lebo s predpokladom rovnajúcim sa efektu rany istoty hrozí písania chtivému indivíduu nebezpečná úchylka – nútiť sa čoraz väčšmi k akýmkoľvek výkonom. Možno práve preto bezhlavo utekajú podvodníci z dlaňových rajov, kde je pre starousadlíkov začiatok pršania rovnakým šťastím z nebies, ako pre nováčikov nešťastie, že pršať neprestalo. Keď som v poslednom možnom termíne dobehol na dlaňový úrad, istá vyšportovaná pani v rokoch, sediaca za okienkom, mi na rovinu šplechla do tváre, či si fakt myslím, že svojím stručným priznaním urobím dieru do sveta literatúry. Spakruky som jej odvetil, že ani omylom. Myslel som tým, že budem neskonale šťastný, keď sa mi podarí aspoň povolenými dvoma percentami ako dlaňovým bonusom zapchať malú dieročku na váhe, ktorou zúfalci merajú hmotnosť motýlích krídel večnosti...