Jozef Bednárik významným spôsobom zasiahol hneď do viacerých divadelných druhov na amatérskej i profesionálnej scéne – činohry, opery a muzikálu, bábkového divadla, a svoju invenciu a novátorstvo prejavil aj v balete a televíznej dramatickej tvorbe. Bednárik si neustále pripomínal, že do života i do divadla patrí tragédia, komédia, dráma, zvuky, hudba, rytmus, pohyb rôzneho druhu, výtvarnosť – krása i škaredosť, slovo úprimné i falošné, klamlivé, lahodiace i disharmonizujúce. To všetko chápal v tesnej blízkosti, ako konglomerát životnej reality vrátane divadla a umenia vôbec. Od toho sa odvíjala Bednárikova režijná práca posvätená citlivou vnímavosťou, talentom, predstavivosťou, jeho optika nazerania na svet. Objemná monografia je dielom renomovaných teatrológov pod vedením odborného garanta knihy, profesora Vladimíra Štefka, ktorý je zároveň autorom Prológu, Epilógu a dvoch štúdií – o Bednárikovom pôsobení v amatérskom divadle, v Divadle v Zelenči a o činoherných inscenáciách. V ďalších častiach knihy Ida Hledíková analyzuje Bednárikovo pôsobenie v bábkovom divadle a skúma jedinečné Bednárikovo divadelné zameranie. Klára Madunická približuje čitateľovi baletné a operné inscenácie, typické prvky Bednárikovej opernej tvorby a rozoberá jednotlivé inscenácie v tematických okruhoch (napr. mefistovské motívy, životopisné inscenácie, filmové inšpirácie a i.). Stanislav Bachleda je autorom textu o Bednárikovej muzikálovej tvorbe, ktorou si Bednárik získal široké spektrum divákov a stal sa vďaka nej jedným z najpopulárnejších slovenských režisérov po Novembri 1989 (Dracula, Fidlikant na streche, Jozef a jeho zázračný plášť, Evanjelium o Márii). Venuje sa aj priblíženiu Bednárikovej spolupráce so scénografmi a kostýmovými výtvarníkmi.