Spojenectvo nebolo pre Grékov príliš typickou črtou, pretože nezodpovedalo predstave skutočnej slobody, ktorá spočívala v autonómii miest či mestských štátov, a v snahe o dominanciu v regióne či celom Grécku. No práve keď sa Gréci boli ochotní spojiť, alebo ich k tomu dohnali vonkajšie okolnosti, dokázali vykonať obdivuhodné činy a získať vrcholné postavenie v Stredomorí. Jednou z takýchto udalostí bola trójska vojna. A aj keď v starodávnych časoch viedli národy množstvo vojen, práve o trójskej sa zachovalo veľa mýtov vtelených do eposov, divadelných hier či iných básní, a zmienky o nej sa nachádzajú aj v dielach všetkých najstarších dejepiscov. Z týchto faktov sa dá usúdiť, že trójska vojna a udalosti s ňou spojené pútali mimoriadnu pozornosť vtedajších národov a ľudí, a údajne už počas nej jej priami účastníci spisovali o jej priebehu záznamy. Takýmito spisovateľmi podľa údajov v zachovaných dielach mali byť aj Diktys a Dares. Diktyov Denník z trójskej vojny a Daretova História zničenia Tróje nám nezávisle od seba podávajú ucelený prehľad o hlavných udalostiach trójskej vojny a poskytujú nám predstavu o nej, o jej príčinách, priebehu, konci a o osudoch víťazných a porazených vojsk a o ich vodcoch a bojovníkoch. A hoci by sme mohli mať určité pochybnosti o pravdivosti jednotlivých údajov, predsa len sú tieto dva spisy jedinými prozaickými dielami, ktoré sa zachovali o trójskej vojne z čias staroveku a ktoré boli pokladané za dejepisné diela.