Gizela Munková patrila do židovsko-kresťanskej rodiny. Na jar roku 1945, na sklonku druhej svetovej vojny, zahynula ako zajatkyňa nemecky?ch koncentračny?ch táborov. Rovnako ako jej syn Juraj, manžel František a starší syn Tomáš, ktory? bol jezuitsky?m novicom. Mala štyridsaťštyri rokov. Túto mimoriadne ušľachtilú ženu autenticky približuje text jej zápiskov z cesty do Istanbulu. Z Bratislavy, kde jej rodina vtedy žila, sa tam vydala loďou po Dunaji a vlakom v roku 1933. Niekoľko strán svojho takpovediac reportážneho textu, ktory? pretkáva krátkymi úvahami, napísala zrejme predovšetky?m pre svojho manžela Františka. Odhaľuje sa v ňom nezvyčajny? pozorovací talent, hlbokpoznanie ľudsky?ch charakterov, spoločenská bezprostrednosť a náboženská úprimnosť tejto inšpiratívnej Židovky, matky a manželky, ktorá sa stala horlivou kresťankou.