Kniha Evy Wilson nás prenesie do Jelšavy v období vojny a povojnových rokov, kde sa odohráva príbeh skupiny mladých ľudí. Ich životy ovplyvnili osobné strety s fašizmom, rasizmom, náboženským a národnostným útlakom i sociálnymi rozdielmi. V ťažkých časoch im bol svetlom evanjelický farár Remete so židovským pôvodom – jediný kresťan, partizán, ktorého fašisti odviedli z Jelšavy do väzenia v Banskej Bystrici, kde ho bez súdu popravili a následne jeho telo spálili vo vápenke v Nemeckej. Príbeh tohto farára ukazuje, že aj v najtemnejších obdobiach je možné si zachovať ľudskosť. Hoci dej románu je fiktívny a mená postáv boli zmenené z etických dôvodov, autorka sa snaží prostredníctvom milostného príbehu dvoch mladých ľudí na pozadí vojny a povojnovej atmosféry priblížiť realitu tej doby. Pri písaní vychádzala zo spomienok Evy a Karola Nandráskych, záznamov z jelšavskej kroniky, informácií z Wikipédie a Encyklopédie židovských náboženských obcí. Ukážka z knihy: „No dobre dievčatá, dosť bolo rozprávania. Povedala som vám všetko, čo ste nevedeli.“ „Aňa, ale ako ste sa dostali do New Yorku ? A ako ste žili počas tých rokov? Prečo ste sa vrátili?“ „Jáj, aké ste zvedavé a ja už mám celkom sucho v krku.“ Jedno z dievčat ochotne naleje mame vínko a všetci povzbudzujú, aby vypila a povedala ešte čosi, lebo sa tak dobre počúvala, že sa im nechcelo vrátiť do reality, aj keď si žijú spokojný šťastný život v rámci možností. Mama preglgla a povedala so slzami v očiach. „Všetko bolo tak ako Áron Klein povedal. Zosobášili sme sa a oficiálne požiadali o vycestovanie za rodinou do Nemecka. Nerobili nám problémy, lebo Edo bol nežiadúci pre spoločnosť, lepšie bolo zbaviť sa ho. Doma bol plač, ale priali nám nový šťastný život. Vycestovali sme do Berlína a tam sa nás ujal pán Glück. Seriózny starý pán nám zabezpečil lístky na loď, previedol môj kapitál do americkej banky, aby sme mohli z neho čerpať, a dal nám kontakt na Mosheho, ktorý bol úspešný obchodník v New Yorku.