Dych vyrážajúci dobrodružný príbeh z gréckej doby bronzovej – doby náčelníkov, bronzových zbraní, bojových dvojzáprahov a pradávneho čara, kedy sa aj najúbohejší pastier kôz mohol vymaniť zo svojho poníženého postavenia a stať sa hrdinom. Oko sokola je treťou časťou príbehu o Hylasovi a Pirre, o ich dobrodružstvách, o prekonávaní nebezpečenstiev. (I. Divoch, II. Horiaci tieň, III. Oko sokola). Bohatý a prekvitajúci ostrov Keftiu postihne skaza. Obrovská vlna zaplaví ostrov. Slnko zakryje tmavý mrak. Ľudí trápi hlad, chlad a mor. Ani najstarší obyvatelia ostrova si nepamätali takú dlhú a krutú zimu... a jar stále neprichádzala. Hrôzostrašný výbuch sopky na ostrove Thalakrea spôsobil pohromu aj na ostrove Keftiu. Hnev bohov, namierený proti spupným majiteľom baní na ostrove Thalakrea, tak zasiahol aj obyvateľov Keftiu, ktorí žili v pokoji a uctievali prastaré zákony. Koho nezabila Obrovská vlna, toho skosila Pliaga, lebo živí nevládali pochovávať mŕtvych. Zostal tu vôbec niekto nažive? Môže toto byť ten krásny a bohatý ostrov, o ktorom mu rozprávala Pirra, dcéra najvyššej kňažky ostrova Keftiu? Tieto otázky si kladie Hylas, keď sa plaví k pobrežiu. Ani pochybnosti ho neodradia od toho, aby na spustošenom ostrove zostal a našiel Pirru a levie mláďa. Strhujúci príbeh o sile priateľstva. Vzrušujúci dej knihy využíva historické reálie: výbuch sopky na Thalakrei je vlastne erupcia stratovulkánu na ostrove Santorini, ktorý ho takmer zničil - stred ostrova sa prepadol do mora do hĺbky 300 m. Ostrov Keftiu je vlastne Kréta - výbuch sopky na Santorini vyvolal tsunami šíriace sa po mori - keď 12 metrov vysoké vlny dorazili na 70 km vzdialenú Krétu, spustošili ostrov a zničili tzv. minojskú civilizáciu.