„Upanišady sú kravy, Šri Krišna je dojič, Ardžuna je teliatko, Gítá je mlieko a múdri sú tí, ktorí toto mlieko pijú...“ Tak sa vraví v známom indickom verši. Taký je význam, ktorý sa pripisuje Bhagavad Gíte – jednej z najposvätnejších kníh Východu. Bhagavad Gítá patrí k „Trom pilierom“ hinduizmu (prasthánatraya). Prvý, najdôležitejší pilier tvoria Upanišady, druhý – Brahma Sútra, tretí – Bhagavad Gítá. Bhagavad Gítá – Božia Pieseň, ktorú niekedy nazývajú „piatou Védou“, obsahuje v sebe všetky hlavné myšlienky Vedánty. Spev nie je mienený pre nejakú vyhradenú komunitu, krajinu či náboženstvo, ale nesie v sebe univerzálne poslanie, oslovuje každého pútnika, ktorý vykročil na dlhú cestu hľadania Pravdy. Mahátma Gándhí vravel, že Bhagavad Gítá je duchovnou matkou ľudstva. A filozof Swami Vivekananda písal, že Bhagavad Gítá je nádherná girlanda, vytvorená z tých najvyberanejších pasáží Upanišad. Formálne je Bhagavad Gítá súčasťou šiestej knihy Mahábháraty (Bhíshmaparvan, spevy 23 – 40), má 18 spevov obsahujúcich 700 slôh. Presný dátum jej vzniku nie je známy. Bola vytvorená neskôr než rané Upanišady, ale skôr než v období rozvoja filozofických smerov a ich formulácií v Brahma Sútrach. Keďže sa v nej nenachádzajú zmienky o buddhizme, a tiež obsahuje archaické slová a výrazy, predpokladá sa, že v tej forme, ako ju poznáme, bola zapísaná v predbuddhistickom období, približne okolo roku 500 p. n. l. Jej autorstvo pripisujú legendárnemu mudrcovi Védavjasovi, ktorý spísal i celú Mahábháratu. Preklad zo sanskritu Alena Adámková, ilustrácie Dávid Ursiny, dizajn a zalomenie Matúš Chalupa. Vychádza v edícii IDEA.