Košickí architekti Zbuškovci (otec a syn) zanechali svojím architektonickým dielom výraznú stopu v histórii slovenskej architektúry. Doménou tvorby Ferdinanda Zbuška st. (1918 1995) bola predovšetkým priemyselná architektúra. V povojnových časoch sa mu zase ušiel v Košiciach údel organizátora znárodnenej projekcie a história ho eviduje predovšetkým ako zakladateľa a prvého riaditeľa košického Stavoprojektu. Architektúra jeho najstaršieho syna Ferdinanda Ivana Zbuška (1944 1996) sa viaže predovšetkým ku stavbám pre kultúru a evidujeme ho v dejinách ako najväčšieho staviteľa slovenských divadiel. Svedčí o tom aj najvyššie slovenské architektonické ocenenie Cena Dušana Jurkoviča za rekonštrukciu divadla Nová scéna v Bratislave ktorú mu udelil Spolok architektov Slovenska v roku 1992. Osudy otca a syna architektov Zbuškovcov boli výrazne poznačené zmenami hopodárskymi, politickými i spoločenskými. Kým život a dielo otca Ferdinanda Zbuška st. spadá do obdobia zakladania a rozvoja socialistickej projekcie so všetkými jej dôsledkami, v živote a diele jeho syna Ivana si nemôžeme nevšimnúť opačný proces, keď architekt výnimočných kvalít nedokáže zachytiť pozitívne vývojové trendy rozpadu pôvodných ťažkopádnych projektových ústavov na akcieschopné súkromné projekcie, ktoré dokážu lepšie reagovať na požiadavky trhového mechanizmu. Životné osudy architektov Zbuškovcov sú navzájom prepojené predovšetkým skutočnosťou, že obaja vykonávali svoju profesiu v deformovanom prostredí socialistických projektových ústavov. Kým otec zažil obdobie, keď sa tento systém ešte len začal vytvárať, jeho syn Ivan ho zažil v jeho hádam najrozvinutejšej forme, keď boli jednotlivé projektové organizácie viac-menej špecializované na jednotlivé odvetvia hospodárstva, resp. na jednotlivé typologické druhy budov. Obaja žili a tvorili v dobách, ktoré často označujeme ako zložité a v ktorých vykonávali profesiu, ktorá nebola spoločensky docenená.