Guy Montag je požiarnik. Jeho prácou je ničiť najzakázanejší tovar v spoločnosti, tlačené knihy, spolu s domami, kde sú ukryté. Montag nikdy nepochybuje o správnosti pálenia a troskách, ktoré po sebe zanecháva. Každý deň sa vracia do svojho sivého domu, kde jeho žena celé dni trávi v salóniku s televíznymi „príbuznými“ a tlačí na Montaga, aby pracoval ešte usilovnejšie a zarobil im tak na štvrtú televíznu stenu. Jej nudný a nenaplnený život stojí v priamom protiklade so životom ich susedky Clarissy – dievčiny, ktorú fascinujú myšlienky v zakázaných knihách a ktorá sa oveľa viac zaujíma o dianie vo svojom okolí. Keď však Montag začne svoju výstrednú susedku bližšie spoznávať, dozvie sa o minulosti, v ktorej ľudia nežili v strachu a nevnímali svet cez bezvýznamné táračky v televízii. Clarissina prítomnosť v Montagovi prebudí pochybnosti o správnosti pálenia kníh a spustí lavínu udalostí, ktoré otrasú samotnými základmi jeho života. Román 451 stupňov Fahrenheita je kultové dielo svetovej literatúry, ktoré posolstvo zaváži práve dnes oveľa viac, než kedykoľvek v minulosti. 451 stupňov Fahrenheita. Teplota, pri ktorej sa knižný papier vznieti a horí... V Bradburyho desivej vízii budúcnosti požiarnici nehasia požiare, ale sami ich zakladajú, aby pálili knihy. Spoločnosť v románe 451 stupňov Fahrenheita pokladá spokojnosť a zdanlivý pocit šťastia za najvyššie priority. Triviálne informácie sú prijateľné, vedomosti a vlastné myšlienky už nie. Požiarny kapitán Beatty to vysvetľuje na nasledujúcom príklade: „Podsuň ľuďom súťaže, v ktorých môžu vyhrávať, keď doplnia správne slová do populárnych piesní, alebo mien hlavných miest, keď správne odpovedajú na otázky, koľko kukurice sa vypestovalo v Iowe v minulom roku. A budú šťastní, lebo fakty tohto druhu sa nemenia. Zahrň národ klubmi a večierkami, akrobatmi a kúzelníkmi, prúdovými autami, motorkami a helikoptérami, sexom a heroínom. Nepodsúvaj im žiadne vrtkavé veci ako filozofiu či sociológiu – táto cesta vedie k melanchólii.“